Li Tchant des Walons (Feller sorlon prononçaedje Djiblou 2022)

Èn årtike di Wikisource.
Ciste ouve ci egzistêye eto divins ds ôtès ortografeyes : Mwaisse modêye —  Feller namurwès (Louis Bodart) —  Feller carolo (Jules Vandereuse) —  Feller nivelwès (Paul Collet) —  Feller-Haust —  Rifondou.
Li Tchant des Walons
rortografiaedje da Lucyin Mahin e sistinme Feller, sorlon prononçaedje pa Souzane Mahin å cåbaret walon d' Djiblou e 2022
1900 (mwaisse tecse) / 2022 (riscrijhaedje)


Li Tchant des Walons


I.

Nos-èstans fîrs di nosse pitite patrèye,
Ca lådje èt lon, on djåze di sès-èfants.[1]
Å prëmî[2] rang, on l’ met′ po l’industrèye
Èt dins lès-årts, èle riglatihy′[3] ostant.
Nosse tère èst p’tite, mins nos-avans l’ ritchèsse,
Dès-omes sincieûs k’anoblichèt leû nom.
Èt nos-avans dès libertés timpèsse :
Vola pocwè dj’èstans[4] fîrs d’èsse Walons !
Èt nos-avans dès libertés timpèsse :
Vola pocwè… vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !

II.[5]

On s’ wèt voltî inte frés dèl Walon’rèye
Èy on.n-èst prèsse yink l’ôⁿte[6] a s’ diner l’ mwin.
On s' fwêt plêji bin sovint sins k’on l’ dèye.
Nouk ni s’ håy’nêye cand c’èst k’i vout fé l’ bin.
Li tcharité ki mousse è l' måjinète
N’î va k’al nut′ avou mèye precôcions.
Li pôⁿ k’on dène, on nèl dène k’a catchète :
Vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !
Li pôⁿ k’on dène, on nèl dène k’a catchète :
Vola pocwè… vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !

III.[7]
Di nosse passé, cand c’èst k’on lét l’istwêre,
On s’ rècrèstêye vormint a tchèke foyoû.
Èt nosse coûr crèhy′[8] cand c’èst k’on tûze al glwêre
Di nos vîs péres ki n’avint måy pawou.
C’èst grâce[9] a zels ki dj' djouwichans[10] dèl påye.
Il ont spotchî l’èn’mi d’zou leû talon.
On l’s-a r’clamé lès pus vayants k’i-gn-åye :
Vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !
On l’s-a r’clamé lès pus vayants k’i-gn-åye :
Vola pocwè… vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !

IV.[11]

Pitit payis, vos k’a tant d’ grandeûr d’âme,
Nos v’s-inmans bin, sins k’ nos l’ brèyanche tot hôⁿt.
Cand on v’ kidjåze, ås-oûys montèt nos låmes
Èt nos sintans nosse coûr bate a gros côⁿps !
N’åyoz nole sogne mês vikez-è liyèsse,
Di vos-èfants, lès brès′ èt l’ coûr sont bons.
Èt nos-avans lès tch’fès fwârt près dèl tiesse :
Vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !
Èt nos-avans lès tch’fès fwârt près dèl tiesse :
Vola pocwè… vola pocwè dj’èstans fîrs d’èsse Walons !

  1. « lådje » & « djåze » : li scrijha « å » est wårdé cial a môde do betchfessî å, mins si prononçaedje est purade /oː/; ciste ortografeye la aveut stî tchoezeye dins l' Rasgotaedje des Bassårdinreces
  2. Rifrancijhaedje del prumire voyale, a môde di « premier »
  3. Prononçaedje ixh-låté
  4. Po l' uzaedje do prono « dji » metou po « nos », sudjet, e l' Walonreye, diviè 1935, loukîz l' mape ALW: https://alw.uliege.be/alw/?alw_volume=2&alw_page=76
  5. C' est l' coplet limero 4 dins l' mwaisse modêye.
  6. Li scrijha « ôⁿ » riprezinte on rastrindou long O, noté simplumint « ô » e Feller-Haust.
  7. C' est l' coplet limero 2 dins l' mwaisse modêye.
  8. Prononçaedje ixh-låté
  9. Ciddé, prononçaedje come long A (/aː/) do betchfessî å; come pus long a « åme »
  10. ôte prono « dji » metou po « nos », avou djermalance do son /ʤ/
  11. C' est l' coplet limero 3 dins l' mwaisse modêye.