L’avez-v’ vèyou passer ?

Èn årtike di Wikisource.
L’avez-v’ vèyou passer ?
Maurice Piron, Anthologie de la littérature dialectale de Wallonie,
[ 194 ]
L’avez-v’ vèyou passer ?
(Air : Ha ! ha ! ha ! l’amour, que vous me tourmentez !)

On dîmègne qui dj’ côpéve dès fleûrs divins nosse pré,
dji vèya ’ne bèle djonne fèye ad’lé mi s’arèster.

Ha ! ha ! ha ! dihez-m’, l’avez-v’ vèyou passer ?

Dji vèya ’ne bèle djonne fèye ad’lé mi s’arèster.
« Dji m’a pièrdou, dist-èle, êdiz-m’ à m’ ritrover. »

Ha ! ha ! ha ! dihez-m’…

« Dji m’a pièrdou, dist-èle, êdîz-m’ à m’ ritrover.
— Djusqu’à pus lon, lî di-dje, tot-dreût dji v’ va miner. »

— Djusqu’à pus lon, lî di-dje, tot-dreût dji v’ va miner. »
Djèl louka tot-à mi-åhe, tot rotant so s’ costé.

Djèl louka tot-à mi-åhe, tot rotant so s’ costé.
Èlle aveût l’pê pus blanke qui l’ margarite dès prés.

Èlle aveût l’pê pus blanke qui l’ margarite dès prés.
Sès-oûy èstît pus bleûs qui l’ cîr d’on djoû d’osté.

Sès-oûy èstît pus bleûs qui l’ cîr d’on djoû d’osté.
Èlle aveût, come lès-andjes, lès dj’vès d’on blond doré.

[ 195 ]

Èlle aveût, come lès-andjes, lès dj’vès d’on blond doré.
Èlle åreût d’ine påquète tchåssî lès p’tits solés.

Èlle åreût d’ine påquète tchåssî lès p’tits solés.
Nole yèbe n’èsteût coûkêye wice qu’èlle aveût roté.

Nole yèbe n’èsteût coûkêye wice qu’èlle aveût roté.
Dji lî d’na totes mès fleûrs, nos k’mincîs à d’vizer.

Dji lî d’na totes mès fleûrs, nos k’mincîs à d’vizer.
Si vwès m’aléve å coûr, dj’aveû bon dè l’ hoûter.

Si vwès m’aléve å coûr, dj’aveû bon dè l’ hoûter.
Èt dji rotéve todi, sins sondjî à l’ qwiter.

Èt dji rotéve todi, sins sondjî à l’ qwiter.
À l’intrêye dè grand bwès, djèl vèya s’arèster.

À l’intrêye dè grand bwès, djèl vèya s’arèster.
« Dji v’ rimèrcih, dist-èle, vos-èstez lon assez.

« Dji v’ rimèrcih, dist-èle, vos-èstez lon assez.
— Ni poreû-dje nin, lî di-dje, ine ôte fêye vis r’djåser ?

— Ni poreû-dje nin, lî di-dje, ine ôte fêye vis r’djåser ?
— Si vos-î t’nez bêcôp, loukîz di m’ ritrover. »

— Si vos-î t’nez bêcôp, loukîz di m’ ritrover. »
Mi, sogne di lî displêre, dji d’va l’ lèyi ’nn’aller.

Mi, sogne di lî displêre, dji d’va l’ lèyi ’nn’aller,
sins qui dj’ savahe si nom, ni wice qu’èle pout d’morer.

Sins qui dj’ savahe si nom, ni wice qu’èle pout d’morer.
Å toûrnant dè pazê, sor mi èle s’a r’tourné.

Å toûrnant dè pazê, sor mi èle s’a r’tourné,
èt di s’ doûce vwès mi d’ha : « Nos veûrans s’ vos m’ qwîrrez ».

[ 196 ]

Èt di s’ doûce vwès mi d’ha : « Nos veûrans s’ vos m’ qwîrrez ».
Qwand lès-åbes mèl catchît, dji m’ sinta tot d’sseûlé.

Qwand lès-åbes mèl catchît, dji m’ sinta tot d’sseûlé.
C’èst dispôy ci djoû-là qui dj’ sé çou qu’ c’èst d’inmer.

C’èst dispôy ci djoû-là qui dj’ sé çou qu’ c’èst d’inmer :
on dîmègne qui dj’ côpéve dès fleûrs divins nosse pré…
Ha ! ha ! ha ! ha ! dihez-m’, l’avez-v vèyou passer ?