Dëscomèladje d’on nwêr poyon, fou sqwaire/IV

Èn årtike di Wikisource.

IV

« Come dë jësse, të papa a co rovi l’ mèskëne. Ë n’a ni on cayèt po ralëmer lë stûve. C’èst bén bia à l’ campagne, mins rén c’èst rén, sés ! »

Ël avot r’trossi sès mantches èt ë souwéve à gotes. Së l’ tauve : on botâye dë blanc vén èt on tèrmo.

« Téns, v’là t’ tute, waite. Mins à t’ place, djë lampero on vêre dë vén. »

Ë s’a rastampé po-z-aler qwaire on deuzyin.me vêre, èt l’ rimplë à ras bôrd tot chëflotant.

« À vosse santé ! »

Jacky a avancë s’ mwin.

« Non.na, Jacky, vos n’ dëvoz ni. » a-t-èle soflé Chantal.

« Qwè ? Qwè ç’ quë djë n’ dwè ni ? »

« Vosse papa… Ë vos l’ dësfindrot… »

Jacky s’a lèvé èt po bén mostrer qu’ë ’nn-avot d’ këre, ël a fait kë blanc d’one traque.

« Vos-avoz twârt, Monsieû Bota, vos savoz bén quë vos n’èstoz ni co pës seûr que ça, sins prinde sogne dë d’ vos. »

Së mononke së chètéve tél’mint à rîre qu’ël a d’vë s’ rachîre.

« Vos ’nn-èstoz d’djà deûs, sés vos-ôtes. Â ! të n’ dwès ni t’anôyi sovint avou one së av’nante sougneûse ! »

Ël a atrapé one kénte, one tosse à tchair fôrbë ; sès mwins tron.nîn po r’mète one toûrnéye.

« Sacré gamin ! À tès-amours, téns ! »

Ë s’a astampé, bwêre à s’-t-auje, doner one pëtëte totche së l’ massale da Chantal.

« Grète à grète, djon.ne fèye ! » Èt tot mostrant s’ nèveû avou s’ ponce : « Fioz-l’ ossi one miète ; ë n’arè ni todë dès mèskënes ! »

« Djë bouterè së ça m’ plait, èt quand dj’ vourè. Èt ç’ n’èst ni à vos dë m’ comander. Djë comince à ’nn’oyë plin lès guètes dè yèsse bèsogni come on… come on… »

Jacky avot apëci l’ botâye. Ë n’ savot pës s’ël avot ausse dè bwêre ou dè l’ sëpiyi së l’ careladje.

Lë mononke a prins on cëgare dins s’ potche dë d’dins, rauyi lë d’bout avou sès dints.

« Waitîz-m’ on pau ça ! Blanc bètch, va ! Djë pëdro bén dès plaijës à t’ drèssi, sés’, më ! S’mince dë p’tët prénce ! »

Ël a ratchi l’ bokèt d’ toubac, s’avancë èt drovë l’ëch. On n’ vèyéve pës quë s’ grande carûre astampéye dins l’ djou. Ël a toûrné s’ tchaur. Jacky avoz rimplë s’ vêre, dëdjà à sès lèpes come po l’ fé dâner.

« Më pôve crapôde, va ! Ë v’s ènnè font fé on bia d’ mèsti ! »

Ël a d’chindë lès montéyes. Sès solés spotchîn’ lès gravis. On n’a pës vèyë qu’ dè l’ fëmêre së stinde paujêremint së l’ pas d’ l’ëch. Là-wôt, lès rayënes rëdagnîn’ së l’ façade, èt on ètindéve lès courat’rîyes da Twènète. Jacky a r’mètë s’ vêre së l’ tauve èt rawaiti Chantal quë tchûléve. Ë n’ wâséve pës moufter. Ël avot one tièsse come one tchôdêre.

« Chantal, më mononke n’è vaut ni lès pwin.nes ; c’è-st-on drole dë zëg. Vos n’ dëvoz ni crwêre à tot ç’ qu’ë dët… Poqwè brèyoz ?… »

Èlle a choyë s’ tièsse.

« Adon ?… Pace qu’ë m’a dët : à tès-amoûrs ?… C’èst po ça, Chantal ?… Ça vos chagrëne quë m’ mononke sondje… »

Ë s’a avancë, passer s’ mwin autou d’ sès spales.

« Më, ça n’ më dësplait ni. Wâdjiz on pau Chantal…, quë dj’ vos… quë dj’ vos vwèye one miète volti !… Sèrot-ç’ on mau ? »

« Non.na… ë n’ vos faut ni… Vosse papa sèrot byin trop mwais… s’ël apëdrot quë… Djë sèro oblëdjîye d’ènn’aler. »

« Èt vos n’ voloz ni ’nn’aler ? »

« Non. »

« À cause dë d’ më ? »

Èlle a toûrpëné. L’anète èt lès spales da Jacky avîn’ tourné à cayèt. Ël a rawaurdé lès bèlès lèpes. Ël a advëné cë qu’ènn’aléve potchi fou. Ël a lèvé s’ mwin po l’astaurdji.

« Non, Chantal… pont d’avance, djë sé ! »

Ël avot mau por lèye, ét c’èstot l’ prëmi côp qu’ë n’ sondjîve ni qu’à lë-min.me.

« C’èst së malaujîye quë ça dè trover one place ?… ë faut cachi longtimps ?, lîre lès gazètes ? »

Non. Ça n’ dëvéve ni yèsse come ça, sins manque. One pëtëte risète a passé së lès lèpes da Chantal.

« Djë wadje quë ça n’ dwèt ni yèsse malaujîye dë s’okëper d’on burau, dè sëgni dès papis. »

« Come dë jësse, së vos sondjiz à dè l’ parèye ovradje. »

« Mins, min.me avou mès mwins, së dj’ vouro… Tënoz, djë n’a jamais ralëmé one sëtûve… È bén ; waitiz d’abôrd. Djokez-v’ ! »

Ël a r’lèvé lë stopa, racafougni one gazète dë râje.

« Vos n’èstoz qu’on-èfant, Jacky ! »

Â ! Qu’èle së taiye ! Qu’ës r’ssèrenèche leû gueûye tortos ! Qu’ës taudjenèche one miète dë li mète dès-astantches. Dès p’tëts cayèts, asteûre. Dès gros bwès. Ë n’a pont ; dj’avo rovi. Mononke a cominci à finde dès bwaches. Ë va s’ taper djës dè rîre t’t-à l’eûre. Bèrwète ! Mès-alëmètes ?… Qu’a-dj co fait d’ mès-alëmètes ?

« Jacky ! »

Twènète vënéve dè r’moussi è l’ cûjëne. Ë s’a r’lèvé, sès man.nètès mwins, sès tch’vias dins sès-ouy. Twènète a trèvautchi bén à s’-t-audje.

« Tënoz ! C’èst vos quë ralëme lë stûve, asteûre ? On arè tot vèyë. »

Èle s’a ravancë, r’lèver lès tchvias da Jacky, l’ razouyi dins sès-ouy, tot brouyis, rawaiti l’ botâye èt lès vêres.

« Rotez jësqu’au djârdén. Vosse place n’èst ni vaicë. »

« Dj’a bén l’ drwèt dè… »

« Rote të pormin.ner ! »

Èle a apëci sès mwins, lès r’nèti së l’ cwane dë së d’vantrin, l’èvôyi è l’ coû èt r’claper l’ëch à s ’ dos. Dirèc’, ça a sti l’ trayin, c’èstot margâye : po l’ lacia, po l’ vén, po lë stûve, po tot ! Lë cougnîye batéve co dins l’ rèssère. L’auto èstot co au pîd dès montéyes ; lès ëch au laudje. Lë lëmîre së règrignîve èt tot ç’ quë vëkéve rëchonéve à one mascarâde. Èwou èstot-èle së place dins ç’ djë-là ? Ènn’avot-ë seûl’mint one, dë place ? Qwè ç ’ qu’ël èstot po Chantal ? Dë l’ovradje… rén d’ pës ! Dë l’ovradje po sès cens’. Èle li avot causë foutë së s’ nez. Èt adon ? Qwè -n-avot-ë d’ contraîre là d’dins ? D’asârd qu’ël aléve sondji qu’èle lë vwèrot volti, pace qu’ël avot yë one râre rascrauwe. Èt tot bén pèsé së rascrauwe da lë, në l’avot-ë ni fait èsprès ?

Ël a rabroké dins l’aléye, lë tic-tac dè l’ grande ôrlodje ègrin.néve lë timps pa d’zo lès montéyes. Twènète avot r’monté lès pwèds. Èlle avot min.me prins l’ timps dè r’lokter. Jacky a grëpé jësqu’à l’ sale d’aiwe së l’ pas d’gré. Ë-n-avot dès draps d’ mwins, dè savon dins l’ tënète ; èle sondjîve à tot, rawaitîve à tot. Èt lë, ë sondjîve à one maujone qu’on tchèt n’i r’troverot ni sès djon.nes, dès lokes dins totes lès cwanes, avou one ënéye dë lacia qu’a monté : tot spaurdë së l’ covèt, one djon.ne fème avou on timpe-èt-taurd së sès spales, tot zûnant one arguëdène en mètant sès pantis. Ël a rawaiti s’ bënète dins l’ glace, après s’avë r’lavé èt r’pingni. Lë vray, c’èst qu’on l’ avot sogni avou dès fauves dëspôy qu’ël èstot gamin. Min.me audjourdë, ë s’avot co èmantchi è s’ tièsse dès faloutes à cause d’one fosse, d’on tchén spotchi. Ël arot bén crwèyë qu’ël avot tapé on sôrt à l’ tchén rén qu’à l’ rawaiti. Ça n’ li arot ni dësplai dè sondji qu’ël èstot capâbe dè taper on sôrt, dè fé morë dès djins d’au lon, come dès-aubes à pwèson. Ël avot li ça dins on lîve. Tot ça èstot bén mwârt , ètèréyes lès faloutes, së timps d’èfant èstot padri s’ dos. On n’èl vèyéve ni volti. Quéquefîye bén qu’ c’èstot zèls qu’avîn’ bon.

Ël a fait kë blanc avou deûs grands vêres d’aiwe. Ël avot s’ gârguète tote sètche ; sès nwêrès-ëdéyes courîn’ dins s’ tièsse come dès flëgotes, come dès pèchons padri l’ glace dë leû bocau. Lë lëne pwintéve së tièsse padri lès-aubes. On a r’ssèré lès-ëch dë l’auto. One saqui ascauchîve dins lès montéyes. Ël a drovë po tchair bëk à bëk avou Chantal. Èle pwârtéve sès paquèts.

« Donez-m’ lès ! »

Ël a abroké dins l’ tchambe dè l’ djon.ne fème èt lès taper së s’ lènt.

« Chantal, djë vos d’mande pardon. Dj’a djouwé come on gamin aunawaire. C’èst bièsse, cë quë dj’ va vos dîre, mins… Djë so djalous dë m’ mononke. Djë n’ sopwate pës dè l’ veûy djèri tot vos r’waitant. »

« Vos n’ compërdoz ni qu’ë cache à vos fé arèdji. Vos l’ dëvriz bén conèche, don ! »

« Vos-alez sot’në quë c’èst jësse po m’ fé arèdji qu’ë vos-a prins avou nos-ôtes. Nos-arîn’ polë v’në avou m’ papa, don, dëmwin d’vant prandjêre. Mins non.na, cë qu’ë voléve, c’èstot passer l’ chîje vaicë avou nos, avou vos. »

« Qu’alez co quwaire là ? »

« Vos-èstoz saisëchante, Chantal ! Vos-èstoz sins mau, sins malëce. »

Èlle a passé s’ blanc moussemint quë s’agreftéve së l’ costé come lès cës dès sougnantes.

« Më pôve Jacky ! Vos vos tourmintez come one poye qu’a pièrdë s’t-ou. Vos rimplëchoz vosse tièsse avou tos bwagnes contes avou rén d’ dins. Crwèyoz-m’, ë n’a seûr pont d’ dandji avou vosse mononke. »

« Qu’è savoz ? Vos-avoz prins vos nanches avou branmint d’s ôtes-omes ? »

« D’abôrd, djë vos dësfind dë m’ causer come on mau èlèvé. »

« Chantal !… Vos n’ compërdoz ni quë dj’ so malëreûs come lès pîres ! »

« Taijoz-v’ asteûre, soyant quë v’s-èstoz ! Roter drèssi l’ tauve, ça vaurè mia ! »

« Chantal, ratindoz… Dëvant dè moussi adlé nos, èwou èstîz ? »

« Vos l’ savoz bén, don, djë v’ l’a d’djà rèpèté combén d’ côp. Dj’èsto à l’ètranjér… Ë m’ chone quë vos fioz byin dès grëmaces dëspôy saquants djous, Jacky !… »

Èlle a apougni l’ clëtche dë l’ëch, mins ël l’a rastënë pa s’ brès.

« Chantal, vos voloz bén m’ djërer qu’avou pèrson.ne… Djë vouro soyë s’ë n’a pont quë toûne autou d’ vos. »

« Mins, vos m’ përdoz po qui, là ! Por one fème quë tént botëque pa d’zo sès cotes. »

« Djërez m’èl ? Djë vos l’ demande à d’gnos, djërez m’èl ? »

Èle s’a astampé : bëk à bëk. Ë n’ l’avot jamais rawaiti dë d’ së près. Ë vèyéve lès contoûs dè l’ fënièsse rëglatë dins l’ përnale dë sès-ouy. Ë pinséve sëtofer, qu’ël aléve tchair dëssës s’ vësadje. Ël a r’cloyë sès-ouy. »

« Djë vo l’ jëre, Jacky ! »

« Mèrcë… Taurdjiz… ça n’èst ni co tot. »

Ël a sintë s’ mwin quë s’astaurdjîve së s’ front, come së mami l’ fiéve dins l’ timps èt ë s’a raspouyi à l’ mërâye.

« Vos vos alez rapaujiz, asteûre. »

Èle li a prins s’ mwin.

« Vënoz… Nos d’chindrans. »

« Vos d’mèr’roz vaicë ? »

« Ë n’a jamais sti quèstion quë djë m’ènn’èvôye, don ! »

« Mins… Vos d’mèr’roz… por më ? »

« Djë vos l’ garantë. »

« On n’èl dîrot ni. Dëjoz m’èl mia qu’ ca. »

« Djë n’ènn’ irè jamais ; èstoz bënauje ? »

Ës riyenèt. Ë li chone qu’one saqwè d’ bia èt d’ bon s’a mètë dë sqwaire yinte zèls deûs. Èle në d’jéve ni dès crakes. Ça n’èstot ni dès mintes. Ë l’arot seûr yë advëné. Dë ç’ momint-là, ë savot qu’èle n’èstot ni mwaije, qu’on novia socenadje aléve lès ralôyi. Ë s’a laiyi mwinrner dins lès montéyes. Ël a sondji qu’èlle ènn’ aléve së sès véngt noûv ans èt qu’ë ’nn’arot bén rade véngt-y-one. Ël a r’ssatchi ç’-t-ëdéye-là fou dë s’ tièsse, èt r’ssèrer cor one miète pës fwârt lë mwin da Chantal.

Èlle a r’tapé l’ caute : « Nos din.nerans aus tchandèles. Ël èst trop taurd po courë après one saqui po l’élèctrëcëté. »

Ës ont moussi dins l’ grande place. Jacky a drovë lès drèsses dè timps qu’ Chantal sëtauréve lë mape.

« Vos n’ètoz ni scrans ? »

« Ni po l’ momint todë. »

«  Djë n’ vouro ni co yèsse së l’ linwe da… Non.na, lès platès-assiètes… Laiyîz-m fé, dj’irè pës rade. »

Dins l’ cûjëne, on batéve dès-oûs, on dësbouchîve one botâye. Twènète avot todë bén sopwârté l’ mononke. C’èstot-on sauvadje. Mins èle së ragostévé dë sès couyonâdes. Aus Rindindjes, ë passéve todë on p’tët toûr pa l’ cûjëne quand on l’avot prîyi. Ë solèvéve lès stopas dès casseroles, clincîve së nez së lès fëmêres, passéve së linwe së sès lèpes, pa côp ë d’jéve : « Là, ë faurot co bén one miète dë pwève ! »

Èt Twènète choûtéve. Plic-ploc, ël amin.néve one botâye. Dè Pomard, dè Chateauneuf. Ë fiéve one clëgnète à Twènète. Ë savot qu’èlle èstot aspanse së lès bôrds. Ë vos razouyîve dë d’ padri sès lënètes èt sër on nëk dë fëstë, ë vos dësbiyîve dë tot ç’ quë vos n’ariz ni volë qu’on sôye dë d’ vos. Ë riyéve dë complëce avou vos, së minton spotchant s’ cravate. Quéquefiye bén qu’ël avot rawaiti Mami insë dins l’ timps.

Chantal a sti rimplë on pot au robënèt, machi one drogue dins on vêre d’aiwe.

« C’èst po m’èdârmë. » a-t-èle djaurgoné. «  Vos dëvriz ènnè prinde èto ! »

« À tauve lès-èfants ! » a-t-ë criyi l’ mononke. « Djë spaume mès mwins èt nos-ataquerans. »

Jacky a ralëmé lès tchandèles, lès r’pëquer së lès tchandelés dè timps qu’ Chantal sègnîve lë pwin, avancëchéve lès tchèyêres.

« Djë m’achirè tot conte vos. » a-t-ë dët Jacky.

Twènète apwartéve on bouyon d’ pôye, dè l’ sope en satchot sins manque, avou dè vèrmëchéle. Èle sondjîve todë à tot. On s’a achid. L’ mononke Djon’ a rabroké : deûs botâyes dins-one mwin, së carnassiére dins l’ôte :

« Djë so scran… Cès lëmerotes-là m’ fëj’nèt mau à mès-ouy… On dirot dès lëmîres d’ètèr’mint… Ça n’èst ni fwârt gaiy, ça r’moûwe sins fén… Non.na, pont d’ sope por më. »

Ël a r’ssatchi dès papîs dë s’ malète, lès stinde së l’ tauve pa d’vant s’-t-assiète. Mawyi on bokèt d’ pwin, sès massales ont inflé.

« Cré miliârd, së m’ bièsse dë frére m’arot yë chouté ! Rach’ter dès vîs camions d’ l’arméye ! Vos v’ rindoz compte ! Cént këlomètes dë vôye au Congo, ës sèront tot jësse bon po l’ mëtraye. Mins volà, më frére, ë n’ va jamais veuy së place. Ë travaye së papî, à l’advënant. »

Ë s’a r’tourné aviè l’ cujëne.

« Èt qwè ? Ë vënenèt à pate lès-oûs ! Faut-ë quë dj’ lès vôye qwaire ? »…

« Ça n’èst ni à nos-ôtes d’aler qwaire lë martchandîje, C’è-st-à zèls dë l’amwinrner au batia, ël ont dès djins assez po ça, non ? »

« Ë faut todë que vos trovioche à r’dîre ; qwè f’riz à l’ place dë m’ papa ? »

Chantal li fiéve sëgne dë s’ taire, mins ë n’ voléve pës lès veûy. Ë n’ voléve pës veûy pèrson.ne.

« Vos l’ètindoz, ç’tëla. Djë trove à r’dîre… Djë trove à r’dîre ! Djë n’a ni co drovë m’ bètch ; ça i èst, c’èst co më qu’èst dins lès tôrts. È bén, d’audjourdë, djë vos l’ dët, djë n’arè pës jamais tôrt. Lès-usënes Bota, por më, ça n’èst pës qu’ dès kënëkes sër one djambe dë bwès, dès faflotes, më gamin ! Pace quë ç’ côp-cë, dj’a bén tûzé à noste afêre ; dj’ènn’a plin lès guètes dè todë yèsse l’ome qu’on vént r’qwaire quand tot va mau. »

« Quand tot va mau ! Vos-i alez fwârt, po ça ! »

« Bièsse dë gamin quë v’s-èstoz. Djë n’a ni l’abëtëde dè causer po n’ rén dîre. Qui yèsse qu’a yë è l’ëdéye dè fé rëv’në dès martchandîjes d’en-Amèrëke pace quë tot toûne mau au Congo ? Qui yèsse qu’a èmantchi one copèra dès r’vindeûs adlé nos ? Djë n’a ni chûmi mès këlotes dins dès grandès scoles, là më ! Djë n’ so ni on sincieûs, mins po min.ner lès djins, ë n’a pont d’ parèy à më ! Së djë n’aro ni sti là po ratraper sès bièstrîyes, èwou sèrot-ë vosse papa, lë djou d’audjourdë ? Lë quë n’a min.me ni soyë mwinrner s’ min.nadje. Èt qwè a-dj’ ramèchené por më ? Dès brokes, ni cor on mèrcë ! C’èst tot por lë, à Monsieû Bota ! Dëdjà nosse pôve vîye mame èstot todë à sès d’gnos : ël èstot todë d’ boune raison, së bén fait, së malén ! Ça a todë sti lë, lë grand-ome dè l’ maujone ! Ë-n-a come ça saquantès-ëstwêres quë vos n’ conëchoz ni, moche à bûre ! Djë vos lès diro, vos sèriz së malén qu’ më. »

Jacky èstot blanc mwârt. Ë bèvéve, sès-ouy clawés së s’ mononke, près’ à li ténre tièsse tot s’qu’au d’bout.

« Dje lès vouro bén ètinde. Pa d’zeu tot, së c’èst vos quë m’ lès mostëre. »

« Èfronté djon.ne… Twènète, n’a-t-ë cor one saqwè ?… Pëtôt non ; donez-m’ one jate dë cafè. »

Ël a r’plôyi sès papîs, rëboûrer s’-t-assiète së l’ costé. Sins motë, Twènète apwartéve dè djambon. Lë nait èstot tchaite. Ë n’avot pës autoû dè l’ tauve quë leûs trwès pièrdës vësadjes, èt padri zèls, leûs grandès-ombrîyes quë dansîn’ avou lès tchandèles. Lë mononke a prins on cëgare.

« Dje m’èva… Të comprins ça, gamin…Djë m’èva en-Amèrëke. Cët-ovradje-là, quë t’ papa prind pa d’zeû l’ djambe : më, dj’èl prind à m’ compte. Come dë jësse, djë r’prind mès liârds fou d’ l’usëne Bota. Djë li a causé dins sès ouy à m’ frére. Qu’ë tëre së plan tot seû. Dj’ènn’a plin lès guètes dè djouwer au tchén d’ bièrdji. Èt d’ayeûrs, djë wadje, më chér Jacky, qu’on lairè m’ place tote tchôde por vos. »

« Djë n’a pont d’ dote là d’ssës ! »

Lë mononke a sèré sès pougn, èt lès potches pa d’zo sès-ouy tron.nîn’ dë râje. Ël a ralëmé s’ cëgare.

« Vos d’vriz v’në avou më, Mamesèle Chantal. Dj’arè seûr dandji d’one boune sècrètaire lauvau. Èt djë v’ garantë quë vos ni pièdroz rén ! »

Au d’ trëviè d’ sès-ouy à mëtan r’ssèrés, ë razouyîve Jacky.

« Nos-arans branmint à voyadji… L’avion, New York, Los Angeles, ça n’ vos dirot rén ? »

Twènète li a avancë s’ jate dë cafè. Ëlle a laiyi tchair on sëke dëdins.

« Asteûre quë Monsieû m’ nèveû èst d’assène, ë n’arè pës dandji d’ vos ! Ça n’ sèrot pës come ë faut ! »

Jacky a r’tapè s’ fortchète së l’ mape, s’astamper tot rwèd, së rade quë lès flames dès tchandèles ont baké tortotes èchone së l’ costé.

« Dès wadjûres, vos n’ voloz ni ’nn’aler; Vos d’joz ça po èfoufyi Chantal. Vos vouriz bén soyë s’èle vos sûroz, in ! È bén ça èto, c’èst manqué, vos n’ li plaijoz ni. »

« Èle të l’a dët, d’asârd ! »

« Oyë ça ! »

Lë mononke a bèvë s’ cafè, r’froter s’ moustatche avou s’ mouchwè d’ potche èt s’astamper bén à s’-t-auje.

« Djë m’ènn’irè d’mwin tot timpe, sèroz près’ Chantal ? »

« Èle n’ènn’irè ni, vos dë-dj’ ! »

« Nos vwèrans bén ! »

Ël a astaurdji pa d’vant s’ nèveû, on ponce padri sès-abërtales, së cëgare yinte lès deûs dwègts d’ l’ôte mwin.

« Të m’ vwès èvë, in !… siya, siya, të m’ vwès èvë, vos n’èstoz bon qu’ po ça dins l’ famële : veûy èvë. Së djë n’ sèro ni t’ mononke, èt së të n’ sèros ni on méguèrlot, djë wadje quë të më stron.neros. »

L’ëch dè l’ cujëne s’a tapé au laudje, Twènète ratindéve.

« Pou-dj’ rënèti l’ tauve ? »

Lë mononke a ossi dès spales, razouyi Jacky.

« Lai-m’ passer… Dârmoz bén Chantal… Dëmwin ; sèpt eûres dè matén. Në rovioz ni, don ! »

Ël a satchi s’-t-agnon fou d’one potche, lë r’mète à l’eûre avou l’ôrlodje à balanci èt ataquer lès montéyes së s’ pwèd. Jacky èl waitîv’ monter. Ë tron.néve. Oyë, ël avot yë ausse d’apëci on tchandelé èt d’ flayi avou. On vrai dësgostant ! Ë përdéve pid së l’ pas d’ gré, s’avancëchéve jusqu’à l’ baye : èle li arëvéve à l’ céngue. On bouradje èt…

« Dârmoz bén ! » a-t-ë dët tot fiant sëgne d’one mwin.

On-a ètindë l’ëch së r’ssèrer èt l’ brut d’ sès-ascauchîyes së l’ plantchi, d’on tch’vëron à l’ôte.

« Vos n’avoz rén mindji. » a-t-èle dët Twènète. »

« Ça irè come ça, Twènète,. Laiyîz-m’ one jate èt dè cafè »

Ës n’ wâsîn’ dëvëser trop fwârt. Chantal s’a rachid l’ prëmëne. Jacky a sâyi d’alëmer one cëgarète, mins lès-alëmètes sëkètîn’ à fait yinte sès dwègts.

« Lë tchandèle, sièrvoz-v’ dè l’ tchandèle. » a-t-èle mawyi Twènète dins sès dints.

Ë n’avot qu’ lèye qu’avot d’mèrer paujêre. Èlle a ramassé lès bëdons. Jacky s’a rachid èto.

« Vos n’ vos-ènn’iroz ni ? »

« Mins non.na ! »

Ël a prins on tchandeler, causë l’aclaper astok dè l’ vësadje dè l’ djon.ne fème.

« Qwè fioz ? »

« C’èst po ’nnè yèsse seûr. »

« Së vos m’ racont’riz dès craques, asteûre, dj’èl vwèro. Vos n’ poloz ni soyë, Chantal ; së vos-ènn’îriz, djë pinse quë… »

Ël a r’mètë l’ tchandeler à s’ place, dësnëki s’ cravate, lë rauyi fou dë s’ cou.

« Donez-m’ one dë vos drogues. Së djë n’ prind ni ça, djë n’ dâmerè ni. »

Èlle a fait fonde lë comprëmé lèye minme dins l’ vêre. Jacky l’a bévë à s’-t-auje, ë s’a rapauji, sâyi one risète.

« Në d’joz rén à m’ papa, don, ë sèrè d’djà mwais assez come ça quand’ ël apëdrè quë m’ mononke quëte nosse batia së rade. »

Lès tchandèles copëtîn’. Lë nait èstot tchaite à bon ; pa t’t-avau tot, l’ long dès fënièsses, dins lès places vûdîyes, dins l’aléye. Ë s’a clinci së Chantal.

« Vos l’avoz ètindë, aunawaire ? Ë vout-st-oyë quë m’ papa n’a ni bén soyë mwinrné s’ min.nadje. Qwè voléve-t-ë dîre ? Vos-avoz bén seûr vèyë one saqwè, plic-ploc ! »

« Non, rén ! »

Èlle a stofé one bauye, sëtinde së mwin po-z-apëci on tchandelé.

« Vos-èstoz naujë odé, Jacky. C’èst më qu’a vosse dosséye à kèdje. »

« C’èst bon insë, djë m’ va m’ couki. Djë pinse quë jësqu’à l’ fén d’ mès djous, ë-n-arè todë one saqui po m’ dîre : « Lèvez-v’… Dârmoz… Mindjîz… So-dj’ vosse pènëtince ? Chantal ! »

« Tënoz ! Vos v’là co fou dès rays, alez, tot s’qu’à d’mwin ! »

« Donez-m’ on bètch. »

« Jacky ! »

« Donez-m’ on bètch, së vos voloz quë dj’ dâme. Donez-m’ èl, là. »

Ël a pwinté s’ dwègt së s’ front, yinte sès deus-ouy.

« D’après, djë vos dirè one saqwè. On saqwè qu’è vaut lès pin.nes ! »

« Jacky ! »

« Vos n’èstoz ni kërieûse dè soyë ? »

« Vos m’ promètoz d’èraler sins taurdji dins vosse tchambe ? »

« Oyë ! »

« Mon Dië, quë v’s-èstoz soyant, më p’tët Jacky ! »

Èlle li a doné on bètch à l’ va rade, së r’ssatchi co pës rwèd come s’èlle arot yë peû d’yèsse trop franche.

« Ça n’ vaut ni co l’ mëtan d’on pû. Vos m’ rawaitiz ? Vos-avoz tot jësse fait ça po soyë. È bén, djë m’ vos va l’ dîre platèzak. Aunawaire dj’aro volë touwer m’ mononke. Dj’i a sondji avou totes mès fwaces, come ça avot sti avou l’ tchén… Volà, c’èst tot. Asteûre dârmoz bén, Chantal ! »

Ël a rapëci on tchandeler. Grëper là d’zeû, porsûvë pas s’-t-ombrîye quë s’ casséve à ëkèt së lès montéyes : sès-ouy tot gros. Së tchambe li chonéve laudje assez po s’i piède. Ël èstot-à tchau d’ poye. Ël a co r’ssèré lès batants pace qu’ël avot peû dès tchawes-sorës èt taper sès moussemints djës. Lë lét : c’èstot dè l’ glace, tot crë ! Ël arot bén yë craqué dès dints èt froter sès djambes. Waite on pau, së d’mwin èles n’èl sopwatrîn’ cor on côp pës ! Mins non.na. Ça n’èstot quë l’afêre dè l’ volë… Volë… Volë… Lë somây montéve è s’ tièsse come on brouwënadje. Ël a r’ssondji à l’ portrait pa d’zeû l’ grande drèsse. Ë n’avot pës à-z-oyë peû dë s’ mami. Quë dè contraire. Èle waiterot à lë… Lès-ascauchîyes da Chantal ont fait djèmë lès plantches dè l’ plantchi. On tchén a awelé, bén lon dins lès stindéyes. « Djë dâme » a-t-ë sondji : « Ça sèrot quéquefîye co bén më qu’èst dins lès tôrts ; on s’ brouye bén sins bwêre ! » Ël avot rovi dè r’ssèrer s’-t-ëch, mins ël èstot odé èt ë n’a pës yë l’ coradje dë së r’lèver. Tant pîre ! Ë n’ poléve mau ! Lë nait sèrot qwèye. Ë n’arot pont d’ rûjes. Rén… Ël a sondji, one saqwè d’ fwârt coût : one mwin fëne frwède couréve së s’ front, dëschindéve së sès massales, rëmontéve së sès paupîres po lès rabachi. One vîye vwè, tote tron.nante ratchawetéve dès mots qu’ë n’ compërdéve ni. Ë vèyéve ça d’au lon, come en d’ fou d’ lë, tot doû, à môde dë d’ rén. C’èstot dès doûcès mwins quë sintîn’ tot s’ vësadje rapauji pa s’ somây. Ë n’èstot pës présint à lë. Ël a baké dins s’ nait.

Quand ël a ravëké, ël a ètindë l’ cloke dë l’ôrlodje bate lès sèpt eûres. Lë fënièsse dèssënéve on grand grës caré, cwachi è mëtan pas sès deûs batants. Tot d’on côp, Jacky s’a r’lèvé së sès coûdes. Ë savot… Ë ’nn’èstot seûr… Chantal èstot-st-èvôye.