Pådje:H. Forir - Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862 (in BSLLW t.4 p.66-78).djvu/9

Èn årtike di Wikisource.
Cisse pådje ci a stî acertinêye pa deus contribouweus.
— 74 —

com dè paroket, lè raizonnmin estî-t-inknohou. No-z-avî èdamé lè frakcion, min com i n’ saveû l’ manîr dè calkulé l’ dènôminateûr komun, ki faléf coiri di s’ tiess to s’ mâgrian, no trovî çoula tro mâlâhèie, è no pierdî l’ goss.

Tél estî lè skol è tin d’ no granpér è d’ no tâïe !

K’ on prinse lè pônn di lè konparé avou lè ciss d’ asteûr : oûïe, lè-z-èfan plorè po k’ on lè laize alé è skol ; è di m’ tin on choûléf po nin î alé ! I falév deû-z-an po savu lér on pô koranmin ; oûïe, inn èfan d’ sîh an, â bou d’ treû-z-ou kwatt meû, lé lè gazett è scrî dè bèlè pâch ! N’a-t-on nin dreû di s’ merviî ki gnâïe co dè gin ki gèmihet po ravu l’ bon vî tin ?

Com soula n’ poléf todi duré, l’ansegnmin divna finâlmin métôdik, è l’ prumî ki s’ î fa rmarké, ci fouri on certin Wilmart, ki jusk’ adon aveû vikoté d’ine pitite tavienn ki tnév a Cronmoûse ; è, com si l’ Bondiu l’inspirah, di kâbartî i s’ fa maiss-di-skol, è i rèiûciha ; i s’î prinda si bin k’il atira to l’ z-èfan dè viech, è so pô d’ tin il eûri pu d’ cin skolî. Koik’ i seûie è wahai dispôïe lontin, ji so bin binâh è ji m’ fai on dvoir dè saizi l’okâzion d’onoré s’ mémoir, to fan rsovni d’ lu a mè vî kamèrâtt di Hesta, ki m’è sâron bon gré, j’ enn nè so sûr, pask’i savè com mi li gran bin k’il a fai al jôness ; ca, divan lu, on gran nonb di jônè gin, valè è bâcel, on crèhou, s’ on marié è on morou sin savu ni lér ni scrîr. I m’a fai del pônn d’aprinte ki nouk di sè fi ni d’ sè fèie ni kontinouwév l’ovreg di leû pér.


Vomla arivé so l’ soû d-l’ânnaie 1796. Li governèmin francè ètâbliha dè skol çantrâl, ki n’ estî co wair ôrgânizaie so on si bon pî ki lè-z-Atènéie é lè Colég d’âjoûrdou ; min, mâgré leû dèfô, ell on fôrmé on troupai d’ om di tiess k’ on fai pârlé d’ zel to fan oneûr a noss paï.

Pô d’ânnaie aprè, l’anpèreûr Napolèion prumî lè mèta-ju, è lè Licéie prindi leû plèce……