Pådje:H. Forir - Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862 (in BSLLW t.4 p.66-78).djvu/4

Èn årtike di Wikisource.
Cisse pådje ci a stî coridjeye ey est l’ minme ki l’ sicanaedje.
— 69 —

Tan k’â lîv-micîf, c’esteû, sorlon mi, onk dè pu-z-ûtil. Li kminsmin mostrév li manîr dé fè dè lett, è principâlmin dè ciss di komerss ; si gnaveû-t-i dè model inprimé avou dè krabouïeûzè lett (8) Li dierin chapitt konprindév ine istoir abrégèie di noss vèie di Lîch (9).

Inn fèie k’on-z-aveû pacé l’ lîv micîf, on-z-esteû déjà fîr di çou k’on saveû, paski on v’ fév lér lè gazett ; on s’ pinsév dè pti-zom ; on-z-esteû to ètai dè poleûr prononcé dè no d’ vèie ètringîr d’Almagn, di Holantt, etc ; com, par exinp, Altenkirchen, Lichtenstein, Ehrenbreisten, Bergottsom… ; è on s’ dinév li ton dè guèrî avou lè grantè gin, çou kè l’z-î displaihîv acé sovin.

C’è por kwan on-z-esteû-t-â Lett k’on féf pèté di s’ narenn !

Baikô d’ gin n’ sâron nin sou ki j’ vou dîr avou soula : vocial deû mo d’esplikâcion.

Li ci k’ esteû capâb dè lér lè papï scri, tél ki lè vî-z-ak di pârlî, di droçâr, di grèfî, di skrieû, è gènèrâlmin tote lè mâlè-z-èkriteur di c’ tin la, kestî télmin grabouièie ki lè falév adviné (10), on dhév di cila : il ess-t-â Lett, c’ess-t-on hietan suget ! Il akwèrév li tite di savan, è i n’ alév nin pu lon, enn nè saveû ottan ki l’ Maiss, è télfèie puss, dihéf-t-on.

Po pârlé dè pûnicion, li pu doûss, c’esteû d’ess mètou a gno ine eûr ou deû, è, sûvan l’ ca, i falév tini lè bress è creû è lè gno so n’kow di ramon. Kwan l’ Maiss si mâvléf, il aveû on lâch platai d’ boi ki tnéf po l’ kow, si fèréf-t-i brûlâlmin avou so l’ tâçai del min dè pôf sikolî. Inn ôte fèie, c’esteû-t-on boirai d’ raînn di ramon, ki fév senti di tott sè foiss so li rvies-min dé pti mâlureû k’aveû trop jâzé, ou k’aveû vnou tro târ è skol : on barèteû, on jurâ, onc ki s’aveû batou avâ lè vôïe, enn n’aveû so s’ cou to nou, aprè lî avu dfai s’ kou-d’châss â-z-oûïe di to lé-z-ôtt.

Mè lèheû, si j’enn n’a, pinsron è ji pinsreû bin avou zel ki vola dè ransegnmin acé so ciss boign sikol la ; di manîr ki ji dvreû m’bôrné a dîr avou lè latiniss : ab uno disce omnes. Portan, divan dè pârlé d’on deûzinm ètâblismin, ji vou co, a to riss d’anöî lè ci