Dinltins, lu Bon Diu è cåzé bråmint des côps a nos tayons, èt i l’ è fwait ossu, di totes les manires possibes, pal voye des profêtes.
Mins vola k’ asteure, i nos è cåzé pa s’ Fi. C’ est pa s’ Fi ki l’ Bon Diu è fwait l’ monde, èt c’ est a Lu k’ I l’ è dné come eritance.
Lu Fi mostere lu glwere do Bon Diu. C’ est lu l’ vraiye imådje di çou k’ est l’ Bon Diu.
Lu Fi tint l’ monde pa ses prêtchaedjes.
Cwand il è yeu tot rnetyî les pètchîs des djins, i s’ a-st ashî dins l’ Cir, al droete do Bon Diu k’ est pus foirt ki tertos.
Lu fi a divnu bin pus grand k’ les andjes, èt l’ Bon Diu lyi è dné on no bråmint pus bê ku l’ leur.
Oyi, lu Bon Diu n’ è djamåy dit a onk di ses andjes : « Vos estoz m’ fi. Anute, mi, dju vs a mètu å monde ».
U bin co : « Dju srè por Li on pa, èt lu, i srè por Mi, on fi. »
Ma, å moumint ki l’ Bon Diu esteut po-z avoyî s’ prumî fi sol Tere, il è dit : « Ku totes les andjes do Cir l’ adorinxhe ! »
C’ est l’ Bon Diu k’ è cåzé.