Djë n’è vou ni fé one tchanson
Djë n’è vou ni fé one tchanson,
Mins djë m’ènn’a faît one raîson,
Më planète èstot d’dja arindjîye,
Dëvant d’aprinde à dîre ː « Abîyeǃ ».
Dj’ a d’pës sovint bèvë dè cafè qu’ dè l’ chëcoréye,
Sougni m’ gros dint à l’ tchau pëtôt qu’à l’ makéye,
On m’a minme invëté à dès dëners d’ kërés.
C’èst ni ça, qu’ vos m’aloz èspaîtchi d’abroker ?
Waîtîz dins vosse rèjës′
Së vos papis d’ mënës′
Vos n’avoz waîre dë chance dë v’ brouyi ǃ
Djë vos l’ dë tot jës′
Tot ç’ qu’èst là scrît ;
Djë n’î a rén soyë candjî ǃ
Vos m’ dîroz qu’ dj’a bén dè l’ babèye,
Por on mwârt quë vént brëber si-intréye
Mins, audjoûrdë, vo-m’-la, mièrnë, mièrseû ǃ
C’èst seûr adlé vos quë dj’ sèrè co l’ mèyeû ǃ