Mi mame, sès deus frés èt sès deus soûrs, saveût mètou èssonle po-z-ofri on frigo à leû vîs parints po leû nôce d'or.
- Kékès djoûs après, mame a r'passé po vèyî qwè, èt dj'èsteû avou lèy.
- Vos-èstez binåhe po l'frigo, dist-èle ?
- Aye èt nèni di-st i l' vî. Dji so måvå so vosse mame.
- Poqwè don ?
- A tos lès côps qu'dji droûve li pwète, dji veû qu'èlle a roûvî di clôre li p'tite loumîre.
Li maîsse di scole :
- Fèrnand, di-m'on pô quî c'èst qu'a v'nou îr, haper dès pomes è m'djårdin ?
Fèrnand :
- Mande escuse maîsse, dji n'ô rin là qu'dji so-st-è cou d'èl classe.
Li maîsse :
- C'èst çou qu'on va vèyî, on va candjî d'plèce.
I candjèt leûs plèces.
Fernand :
- Moncheû l'maîsse, dihez-m' on pô, quî c'èst qu' v'nou îr al nut' po dwèrmi avou m'mame adon qui m'père èsteût-st-a l'ovrèdje ?
Li maîsse :
- Fèrnand, t'as rêzon, di t'chal on n'comprind rin.
rimetou cial come evoyî på scrijheu